Cestička časom sa začala v našom malom meste. Aj keď je naše mesto malé, žili tu významní ľudia. Rodina Eszterházyovcov dala postaviť nádherný kaštieľ, ktorý stojí vo veľkom parku plnom starých a vzácnych drevín. Hneď, keď sme otvorili veľké dvere do kaštieľa, cítili sme sa ako grófi a kontesy, ktoré sa tu voľakedy po chodbách prechádzali. Prekvapilo nás, aký je kaštieľ schátraný. Iste by bolo lepšie, keby bol zrenovovaný a mohli by sme ho navštevovať a vypočuť si pekné klavírne koncerty, tak ako bohatá rodina Eszterházyovcov, keď si pozvala známeho skladateľa Franza Schuberta.
Franz Schubert býval v Sovom zámočku vedľa kaštieľa, kde zložil niekoľko pekných klavírnych skladieb. Jednu venoval kontese Karolíne, svojej tajnej láske. Naša cestička pokračovala do kaplnky rodiny Eszterházyovcov v miestnom katolíckom cintoríne.
O pár dní sme v našej cestičke časom navštívili hlavné mesto - Bratislavu. Naša prvá zastávka bol Bratislavský hrad. Bol postavený v stredoveku a teraz je to sídlo nášho prezidenta. Na nádvorí hradu sme sa odfotili pred sochou Svätopluka. Z hradieb sme mali krásny výhľad na celé mesto a mosty na rieke Dunaj. Druhá zastávka bol hrad Devín. Bol postavený na kopci, mal výhodnú polohu, vlastnú studňu 55 metrov hlbokú a nikdy nebol úplne dobytý. Zo zrúcanín hradu sme videli Devínsku kobylu a rieku Moravu ako sa vlieva do Dunaja. Na nádvorí v múzeu sme si prezreli expozície z praveku. Kúpili sme si tam pekné suveníry. Boli sme prekvapení, koľko zahraničných turistov sme stretli. Naša posledná zastávka bola v ZOO, kde sme si pozreli exotické zvieratá, občerstvili sme sa a najedli.
Naša cestička časom končila v praveku u dinosaurov. V dinoparku sme si v 3Dkine pozreli film a dinosaury v životnej veľkosti.
Cestou domov sme sa zabávali a rozmýšľala som ako žili v praveku dinosaury. Doma som všetko porozprávala rodičom.
Komentár očami detí napísala Rebeka Paulovicsová - žiačka 4.B triedy.
